Zážitky z kurzov, recenzie kníh… Arte terapia je jednou z ciest k sebe, k naplneniu, k šťastnému úsmevu na tvári každý deň. Viac, prečo som zaradila túto kategóriu na web o obliekaní moletiek píšem v článku Arte terapia ako jedna z ciest .
Kresba stromu patrí medzi najznámejšie arte terapeutické testy, alebo testy osobnosti. Môžete sa niečo o sebe dozvedieť, pričom otázky si môžete klásť sami, tak ako aj nachádzať odpovede.
Zadanie je jednoduché: Nakreslite nejaký neihličnatý strom.
Niekedy býva toto zadanie rozšírené: Predstavte si nejaký váš obľúbený strom. Kde sa nachádza? Aké je tam počasie, aké ročné obdobie, aká časť dňa? Predstavte si ten strom aj s koreňmi, ktoré mu pomáhajú získavať potrebné živiny zo zeme. Predstavte si, že vy ste ten strom, skúste ho nakresliť, spolu s koreňmi – z čoho získavate energiu, čo ku vám koreňmi prúdi?
A keď strom nakreslíte, tak si môžete všimnúť rôzne veci. Napríklad aký materiál ste zvolili, či ste maľovali farebne, kde na papieri je strom umiestnený, v akom je ročnom odbobí – či má na kmeni alebo konároch nejaké zranenia, či je dobre zakorenený… Skúste sa zamyslieť a otvoriť sebe samému, obrázok vám môže veľmi veľa z toho, čo prežívate zrkadliť.
P.S.: Nie som arte terapeut. Neočakávajte odo mňa polopatistické rady, ako si kresbu vysvetliť. Články, ktoré tu nájdete sú zážitky z arte terapeutických kurzov, ktorých som sa zúčastnila, alebo nakreslené ako cvičenia z knižiek o arte terapii. Ak máte vážnejšie trápenie – vzťahové, rodinné, pracovné – arte terapia môže byť pre vás jednou z ciest, ako z neho von. Môže vám pomôcť uvidieť problém a aj cestu, ako ho vyriešiť. Mali by ste spolupracovať s odborníkom, ktorý vám v prípade potreby poradí.
Mám veľmi rada výtvarné umenie a naozaj ma očarili hlboké zážitky, pochopenie, jasnosť v obrázkoch. Často nevieme slovne, myšlienkami sformulovať, čo nás trápi, vysloviť to nahlas. Obrázok je malý zázrak v tom, že zrazu to všetko v ňom uzrieme. Maľujeme ho nevedomo, myseľ sa otvorí a keď je dielko hotové, rozmýšľame ďalej…
Ak sa chcete dozvedieť viac, napríklad tu je pekný článok: http://ografologii.blogspot.sk/2007/12/test-kresby-stromu.html
Všetkými desiatimi odporúčam knižky českej Arte terapeutky Kamily Ženatej.
Ak si všimnete, majú moje stromy čosi spoločné. Viete čo?
Ani na jednom obrázku nie sú korene. Hoci sa ako strom cítim pevne zakorenená, moje korene sú skryté hlboko v zemi. A ako keby za tými koreňmi je urobená čiara, ktorá ich oddeľuje od sveta kde strom žije, kvitne, dáva plody. Strom hľadí do vody na odraz vo vode. Pri strome je lavička – na rozjímanie – na prezeranie si tých obrázkov…
Vonkajšie prostredie, vzťahy, práca – čo vás rozrušilo naposledy? Postoj k rôznym situáciám záleží na vašej povahe, životných prioritách, na rodinnom a pracovnom zázemí.
Niektorí z nás žijú vedome – pýtajú sa svojho najvnútornejšieho ja, čo si v danej chvíli želá a dokážu vykročiť tým smerom. Nespreneveria sa vnútornému hlásku v sebe, načúvajú mu, nasledujú ho.
Niekorí z nás reagujú automaticky, cez nánosy názorov našich rodičov, zdedené z generácií starých rodičov:
V našej rodine sa vždy varila guľatá ryža, dlhá ryža je ako šrot pre prasatá.
Keď je vonku 20 stupňov musíš mať sveter a bundu, inak prechladneš!
Zelená a čierna sa k sebe nehodia, daj si hnedé topánky.
Zase máš tú ofinu v očiach!?!
Vplýva na nás aj ostrozrak spoločnosti, snaha zapadnúť do nej, alebo naopak vyniknúť:
Tučko!
To čo máš na sebe navlečené, to je nemoderné!
Cukor a múka sú nezdravé.
Pohárik červeného vína pred spaním je zdravý…
Nájdite si vlastné zvolania, čo vám dvíhajú tlak a hlasivky 🙂 Naschvál som nešla do extrému, pretože nie je mojím cieľom vyvolávať diskusie, neexistuje iné merítko pre naše názory, ako my sami. Najpotrebnejšia zo všetkého na svete je tolerancia, schopnosť ponechať druhej strane priestor na jej názor, bez toho, aby sme sa museli vzdať nášho. Bez bojov, hádiek, bitiek, vojen vypočuť druhého. Obohacovať sa rôznymi pohľadmi na svet.
Možno ste sa už ocitli v situácii, ktorá vás dostala na kolená. Keď ste už „cudzím“ názorom nedokázali podliehať, no zároveň hlások vášho ja už bol slabý a strašne zachrípnutý. Čokoľvek, čo vás stresuje, núti vás zároveň hľadať spôsob, ako tento stres odbúrať. Preto rada čítavam o arte terapii. Mám rada výtvarné umenie, mám rada rôzne tvorivé techniky – ich spojením som sa dostala ku knihám a článkom o arte terapii.
A všetko zaujímavé, čo som si o arte terapii prečítala, pokúsim sa zdieľať článkami v tejto kategórii s tými, čo hľadajú skľudnenie alebo inšpiráciu.
Želanie všetkým hľadajúcim: Nech prevraví vaše ja!
Ako som si robila arte terapeutické cvičenie z knižky Kamily Ženatej Obrázky v pohybu…
Upozornenie
Nie som arte terapeut, a snahou týchto článkov nie je liečiť, nahliadať do cudzieho vnútra, podnietili ma k nim prečítané knižky a chuť zúčastniť sa arte-terapeutického workshopu. Nedokážem hodnotiť niekoho iného, nedokážem na základe mojich obrázkov zaškatuľkovať obrázky niekoho iného + to podstatné: pri arte terapii sa vám nečakane vyplaví kopa pocitov, na workshope je prítomný terapeut, ktorý v prípade potreby vie podať záchrannú ruku, na to má roky skúseností.
Vlci Kamily Ženatej
Vypočujte si príbeh:
Indiálnsky deduško rozprával príbeh vnukovi, ako máme každý v sebe vlka – dobrého a zlého, vlci medzi sebou bojujú. Ten zlý to je všetka nenávisť, zloba, žiarlivosť, smútok, sebaľútosť, sebeckosť, namyslenosť, faloš, ego… A ten dobrý to je láska, láskavosť, radosť, pokoj, vyrovnanosť, štedrosť, nádej, súcit, skromnosť, vernosť… Vnúčik sa po chvíli spýtal: Ktorý vlk ten boj vyhrá? Deduško odpovedal: Ten, ktorého živíš.
V prvom kroku si máte spísať čím všetkým živíte svojho zlého vlka a čím všetkým živíte dobrého vlka. Na zoznamoch pracujte podľa chuti, v poradí ako sa vám páči. Len tak, pre seba, tieto vaše poznámky sú len vaše, nik do nich nenakukne, nikomu ich nemusíte čítať, sú to niekedy veľmi boľavé veci, zahanbujúce veci…
V ďalšom kroku sa môžete pustiť do maľovania vašich vlkov – mali by vzniknúť dva obrázky, obrázok dobrého vlka a obrázok zlého vlka. Poradie si voľte podľa seba, podľa chuti.
Ak si chcete doma vlkov namaľovať, tak si zvyšok článku dočítajte až po maľovaní, možno bude pre vás zaujímavejší, bude lepšie, ak budete pracovať nevedomejšie 🙂
V poslednom kroku nasleduje diskusia nad obrázkami, ak máte s kým 🙂
Moji vlci
Čo si môžete na obrázkoch vlkov (nielen tých mojich, ale aj vašich, ak by ste si ich kreslili) všímať a nád čím porozmýšľať – ono vás to zrejme všetko napadalo a všímali ste si už pri kreslení:
aká je veľkosť vlkov?
ktorého vlka som nakreslil prvého?
aká je farebnosť obrazov, chcel som niektorou farbou vyjadriť niečo konkrétne?
chcel som niektorým tvarom vyjadriť niečo konkrétne?
cítili ste fyzické, či psychické nepohodlie?
je na obrázku pozadie?
zvolili ste farbičky, či farby alebo aj iné materiály?
zvolili ste rovnako veľké papiere pre oba obrázky?
Otázok sa iste nájde viac. To je vhľad, však? O všetkom, čo ste prežívali počas maľovania si môžete znovu spraviť zápisky do svojho zápisníčka.
Čo by som vám povedala o maľovaní mojich vlkov
nakreslila som ich spontánne, dcérka chcela maľovať a tak sme nachystali anilínky, občas si maľujeme spolu, kým ona kreslila zajačika a koníka, tak ja vlkov, o ktorých som predým čítala
chcela som kresliť rýchlo, lebo už som si toho prečítala toľko, takže tie ťahy štetca boli netrpezlivé
anilínky potvory boli trochu špinavé, občas som nevedela uhádnuť, so ktorej farby práve namáčam štetec
podarilo sa mi oprskať papier pri čistení štetca a vzala som si druhý, čistý, nechcela som na ňom kvapky modrej farby
prvý bol nakreslený zlý vlk (ten čo je aj prvý v tomto žurnále)
je noc, vyšiel z tmavého lesa, nebo je zatiahnuté, hviezdy nevidno, ale mesiac osvetľuje lúku – je pekná jasnozelená na obrázku
nie je útočný, ale je zúrivý (?) – tú zúrivosť, či nervozitu mala vyjadriť červená farba
je skôr veľmi unavený a neviem, či tá červená vlastne nie je krv, že je poranený?
je sivý, lebo je šedivý, je to starý vlk
hľadí priamo z obrazu, stojí, nehýbe sa (a toto ma napadlo teraz: panebože dokedy tam chce stáť a nič neurbiť?!?)
druhý bol nakreslený dobrý vlk
je na rovnako veľkom papieri a je približne rovnako veľký
ak by som obrázky ukladala vedľa seba – zlý je vľavo, dobrý vpravo – tak akoby sa tie obrázky na seba dívajú, keď som si čítala Ženatej knižku – tak ma pri príbehu napadol hneď takýto spoločný obrázok s dvoma vlkmi vedľa seba, kým som nedočítala do konca a nevedela, že sa majú maľovať dva, dokonca mi bleslo mysľou, že ten dobrý pes možno spí – alebo aspoň ležal v predstave)
na nebi je zore (ako na Monetových obrazoch by som chcela), svitá krásny deň
lúka je rovnako jasnozelená ako tá zlého psa osvietená od mesiaca (pri maľovaní som zaváhala, či to tak chcem, tú istú farbu)
tento pes mlčí, akoby mal zatisnuté pery (ten zlý mal mať vycerené zuby a pootvorené ústa, ale takého neviem namaľovať)
tento pes je tiež nehybný, skrátka sa tam vyskytol a je tam, dokonca ani neviem, či na niečo čaká
ten pes si uvedomuje, že je dobrý
ten pes je ešte taký mladý (všimla som si, že píšem o psovi, nie vlkovi, ale nechám to tak – keď pes, tak pes)
keď píšem, rozbolel ma žalúdok, dosť ukrutne
vyrušovalo ma, že jeho lúka je čisto zelená – dokreslila som na ňu vlčie maky – ako len krásne lúky vedia byť, keď na nich veje vánok a kolíše maky
a potom som si uvedomila, že červená u zlého vlka znamenala nervozitu – zatiaľ tomu nerozumiem, prečo som tú nervozitu na lúke potrebovala ako ukľudňujúci prvok pre dobrého psa 🙂
Vrrrrr, haf-haf. Tak som vám toho veľa nevysvetlila. Či áno? 🙂
Mne sa zdá, že som povedala až priveľa, až váham, či smiem.
A čo vy – predstavili ste si, svojich vlkov alebo aj načrtli? Alebo ste aspoň chceli? Aj ste ich dnes nakŕmili?
Všetko treba po zažití spracovať 🙂
Na zaver som si dnes večer všimla, že moji vlci spĺňajú psiu chvostovú mluvu, čo ma dosť pobavilo. Automaticky som zlému vlkovi nakreslila chvost stiahnutý dozadu a dobrý vlk, má chvost vztýčený a kyvká ním 🙂
Arte terapia je čosi ako čítať alebo písať básne – tiež ich nemá každý rád a nepotrebuje ich a nevyhľadáva ich. Ale nájdu sa aj takí, čo vám recitujú celé knihy spamäti.
