Zlý a dobrý vlk – cvičenie z knižky Kamily Ženatej

Ako som si robila arte terapeutické cvičenie z knižky Kamily Ženatej Obrázky v pohybu…

Upozornenie

Nie som arte terapeut, a snahou týchto článkov nie je liečiť, nahliadať do cudzieho vnútra, podnietili ma k nim prečítané knižky  a chuť zúčastniť sa arte-terapeutického workshopu. Nedokážem hodnotiť niekoho iného, nedokážem na základe mojich obrázkov zaškatuľkovať obrázky niekoho iného + to podstatné: pri arte terapii sa vám nečakane vyplaví kopa pocitov, na workshope je prítomný terapeut, ktorý v prípade potreby vie podať záchrannú ruku, na to má roky skúseností.

Vlci Kamily Ženatej

Vypočujte si príbeh:

Indiálnsky deduško rozprával príbeh vnukovi, ako máme každý v sebe vlka – dobrého a zlého, vlci medzi sebou bojujú. Ten zlý to je všetka nenávisť, zloba, žiarlivosť, smútok, sebaľútosť, sebeckosť, namyslenosť, faloš, ego… A ten dobrý to je láska, láskavosť, radosť, pokoj, vyrovnanosť, štedrosť, nádej, súcit, skromnosť, vernosť…  Vnúčik sa po chvíli spýtal: Ktorý vlk ten boj vyhrá? Deduško odpovedal: Ten, ktorého živíš.

V prvom kroku si máte spísať čím všetkým živíte svojho zlého vlka a čím všetkým živíte dobrého vlka. Na zoznamoch pracujte podľa chuti, v poradí ako sa vám páči. Len tak, pre seba, tieto vaše poznámky sú len vaše, nik do nich nenakukne, nikomu ich nemusíte čítať, sú to niekedy veľmi boľavé veci, zahanbujúce veci…

V ďalšom kroku sa môžete pustiť do maľovania vašich vlkov – mali by vzniknúť dva obrázky, obrázok dobrého vlka a obrázok zlého vlka. Poradie si voľte podľa seba, podľa chuti.

Ak si chcete doma vlkov namaľovať, tak si zvyšok článku dočítajte až po maľovaní, možno bude pre vás zaujímavejší, bude lepšie, ak budete pracovať nevedomejšie 🙂

V poslednom kroku nasleduje diskusia nad obrázkami, ak máte s kým 🙂

Moji vlci

  

Čo si môžete na obrázkoch vlkov (nielen tých mojich, ale aj vašich, ak by ste si ich kreslili) všímať a nád čím porozmýšľať – ono vás to zrejme všetko napadalo a všímali ste si už pri kreslení:

  • aká je veľkosť vlkov?
  • ktorého vlka som nakreslil prvého?
  • aká je farebnosť obrazov, chcel som niektorou farbou vyjadriť niečo konkrétne?
  • chcel som niektorým tvarom vyjadriť niečo konkrétne?
  • cítili ste fyzické, či psychické nepohodlie?
  • je na obrázku pozadie?
  • zvolili ste farbičky, či farby alebo aj iné materiály?
  • zvolili ste rovnako veľké papiere pre oba obrázky?

Otázok sa iste nájde viac. To je vhľad, však? O všetkom, čo ste prežívali počas maľovania si môžete znovu spraviť zápisky do svojho zápisníčka.

Čo by som vám povedala o maľovaní mojich vlkov

  • nakreslila som ich spontánne, dcérka chcela maľovať a tak sme nachystali anilínky, občas si maľujeme spolu, kým ona kreslila zajačika a koníka, tak ja vlkov, o ktorých som predým čítala
  • chcela som kresliť rýchlo, lebo už som si toho prečítala toľko, takže tie ťahy štetca boli netrpezlivé
  • anilínky potvory boli trochu špinavé, občas som nevedela uhádnuť, so ktorej farby práve namáčam štetec
  • podarilo sa mi oprskať papier pri čistení štetca a vzala som si druhý, čistý, nechcela som na ňom kvapky modrej farby
  • prvý bol nakreslený zlý vlk (ten čo je aj prvý v tomto žurnále)
  • je noc, vyšiel z tmavého lesa, nebo je zatiahnuté, hviezdy nevidno, ale mesiac osvetľuje lúku – je pekná jasnozelená na obrázku
  • nie je útočný, ale je zúrivý (?) – tú zúrivosť, či nervozitu mala vyjadriť červená farba
  • je skôr veľmi unavený a neviem, či tá červená vlastne nie je krv, že je poranený?
  • je sivý, lebo je šedivý, je to starý vlk
  • hľadí priamo z obrazu, stojí, nehýbe sa (a toto ma napadlo teraz: panebože dokedy tam chce stáť a nič neurbiť?!?)
  • druhý bol nakreslený dobrý vlk
  • je na rovnako veľkom papieri a je približne rovnako veľký
  • ak by som obrázky ukladala vedľa seba – zlý je vľavo, dobrý vpravo – tak akoby sa tie obrázky na seba dívajú, keď som si čítala Ženatej knižku – tak ma pri príbehu napadol hneď takýto spoločný obrázok s dvoma vlkmi vedľa seba, kým som nedočítala do konca a nevedela, že sa majú maľovať dva, dokonca mi bleslo mysľou, že ten dobrý pes možno spí – alebo aspoň ležal v predstave)
  • na nebi je zore (ako na Monetových obrazoch by som chcela), svitá krásny deň
  • lúka je rovnako jasnozelená ako tá zlého psa osvietená od mesiaca (pri maľovaní som zaváhala, či to tak chcem, tú istú farbu)
  • tento pes mlčí, akoby mal zatisnuté pery (ten zlý mal mať vycerené zuby a pootvorené ústa, ale takého neviem namaľovať)
  • tento pes je tiež nehybný, skrátka sa tam vyskytol a je tam, dokonca ani neviem, či na niečo čaká
  • ten pes si uvedomuje, že je dobrý
  • ten pes je ešte taký mladý (všimla som si, že píšem o psovi, nie vlkovi, ale nechám to tak – keď pes, tak pes)
  • keď píšem, rozbolel ma žalúdok, dosť ukrutne
  • vyrušovalo ma, že jeho lúka je čisto zelená – dokreslila som na ňu vlčie maky – ako len krásne lúky vedia byť, keď na nich veje vánok a kolíše maky
  • a potom som si uvedomila, že červená u zlého vlka znamenala nervozitu – zatiaľ tomu nerozumiem, prečo som tú nervozitu na lúke potrebovala ako ukľudňujúci prvok pre dobrého psa 🙂

Vrrrrr, haf-haf. Tak som vám toho veľa nevysvetlila. Či áno? 🙂

Mne sa zdá, že som povedala až priveľa, až váham, či smiem.

A čo vy –  predstavili ste si, svojich vlkov alebo aj načrtli? Alebo ste aspoň chceli? Aj ste ich dnes nakŕmili?

Všetko treba po zažití spracovať 🙂

Na zaver som si dnes večer všimla, že moji vlci spĺňajú psiu chvostovú mluvu, čo ma dosť pobavilo. Automaticky som zlému vlkovi nakreslila chvost stiahnutý dozadu a dobrý vlk, má chvost vztýčený a kyvká ním 🙂

Arte terapia je čosi ako čítať alebo písať básne – tiež ich nemá každý rád a nepotrebuje ich a nevyhľadáva ich. Ale nájdu sa aj takí, čo vám recitujú celé knihy spamäti.

Ak vás takéto sebapoznávanie zaujalo, trilógiu kníh Kamily Ženatej vrelo odporúčam.