Biely klobúk – neutralita, fakty, dáta, čísla – o ňom je dnešný článok…
Žltý klobúk – pozitívne riešenie, optimizmus – prečítajte si článok »
Čierny klobúk – pesimizmus, opatrnosť, obozretnosť – prečítajte si článok »
Červený klobúk – intuícia, prvý dojem, tušenie, pocity – prečítajte si článok »
Zelený klobúk – iné riešenia, alternatívy – prečítajte si článok »
Modrý klobúk – riaditeľ, organizátor, určuje smer – prečítajte si článok »
(Linky na jednotlivé články pridáme postupne, ako budú články seriálu o 6 mysliacich klobúkoch pribúdať.)
Technika je jednoduchá: 1. Rozoznáte, ktorý klobúk máte nasadený na hlave bežne? 2. Neviete, čo ďalej? Skúste si nasadiť klobúk inej farby!
Biely klobúk – neutralita, fakty, dáta, čísla
Zameriavate sa na fakty, čísla, dáta a informácie? Potom máte nasadený biely klobúk!
Že ste naopak zatiaľ všetky fakty prehliadali a prevládali u vás emócie? Pomôžeme vám, tu sú otázky, ktoré si môžete klásť:
Aké informácie a dáta máme momentálne k dispozícii?
Aké informácie a dáta nám chýbajú?
Ako získame potrebné informácie a dáta?
Pri tomto pohľade na situáciu sa snažíte o neutralitu, nehodnotíte a neprioritizujete nazbierané fakty. Návrhy, presvedčenia, argumenty za a proti by ste zatiaľ nechajte na neskôr. Zdá sa vám, že máte všetky informácie alebo informácie, ktoré je potrebné získať na vyriešenie problému? Má všetky tieto informácie aj vaša protistrana? Skúste to zistiť a porozprávať sa o tom.
Chcete si nasadiť biely klobúk?
Vecičky z outfitu s bielym klobúkom nájdete po kliku na linky pod obrázkami. Šaty majú aj vo veľkostiach pre moletky.
Pracujeme z mužom obaja z domu a niekedy je to na ponorku. To preto, že už máme vychodené chodníčky rozmýšľania. Stáva sa, že raz je jeden z nás totálne optimisticky naladený a nadchnutý svojim novým nápadom a druhý naopak po pazuchy zaborený v pesimizme. Vtedy sa nejde dohodnúť a schyľuje sa k hádke.
Stretli ste sa už niekedy s pojmom laterálne myslenie? Zhruba by sa dalo povedať, že je to nazeranie na situáciu z rôznych uhlov pohľadu. Technika, ako si uvedomiť nielen prvý dojem, ale aj druhý, tretí,… dokonca aj šiesty 🙂 Odporúčam vám článok Laterálne myslenie – praktická stratégia na oslobodenie tvorivosti, ktorý veľmi trefne, presne, jednoducho vysvetľuje čo je laterálne myslenie.
A tiež ďalší článok z rovnakej stránky, ktorý vysvetľuje techniku šiestich mysliacich klobúkov. Bola pre nás spásonosná. V situácii, keď som pesimistom, tak mužovi zahlásim: „Zahrám ti teraz black-hat-ťáka (čiernoklobúkovca), ok?“ A keď mám zase príliš veľa optimizmu, tak ho poprosím: „Zahraj sa na black-hat-ťáka, poď do mňa!“ A vtedy si uvedomíme, že hádka sa dá ľahko zastaviť, že názor druhého môže mať pre nás veľa prínosov, aj ak je úplne opačný ako náš. A že k úplnosti pohľadov by sme potrebovali ešte štyroch ďalších kolegov, ktorý by nám zahrali ostatné farby klobúkov.
A pretože sa mi technika šiestich mysliacich klobúkov veľmi páči, pripravím pre vás seriál o šiestich klobúkoch – ako inak, predstavím ich aj pomocou outfitov. Dohromady teda 7 článkov – ktoré vám môžu pomôcť na rôzne situácie od teraz nahliadať úplne novým spôsobom. Ktoré vám ukážu, ako v nejakej situácii neuviaznuť a porozmýšľať o zmene pohľadu. Tešíte sa?
Ako to máte vy, potešia vás komplimenty, dotknú sa vás kritické slová smerom k ľuďom, čo majú nejaké to kilo navyše?
Veríte, že aj chvost môže vrtieť psom?
Ak ste usmiate a sebavedomé, ak ste sami so sebou v pohode, tak to cítia aj všetci okolo vás.
Pri vrtiacom chvoste sa zastavím… Máte radi rozhovory Adely Vinczeovej a jej hostí v programe Trochu inak? Ak ste ich nestihli pri ich premiére v SND alebo pri ich premierovom vysielaní v RTVS, nevadí, nájdete ich v archíve. V novembri 2017 bola hosťom Monika Stehlíková, ktorá sa zameriava na reč tela (bola tretím hosťom, jej vystúpenie nájdete ku koncu videa).
Vysvetlila techniku chvosta pre situácie, v ktorých máme trému. No môžeme si kľudne to preniesť do všetkých situácií. Ak vchádzame do miestnosti, na prednášku, prezentáciu, debatu s kolegami, môžeme si predstaviť, že máme chvost. Chvost ako oporu, ktorá nám pomôže získať stabilitu. Pozrite si prekvapenie a bezprostrednosť Adely – nedokázala si bleskovo predstaviť, aký chvost by chcela vlastniť. Zato pani Stehlíková predviedla pôvabnú chôdzu, akoby bola vlastníčkou pávieho alebo prinajmenšom okúzľujúceho veveričieho chvosta. Najlepšie vám svoju techniku predvedie sama:
Keď som videla tento diel Trochu inak, tak som túto techniku poradila aj dcérke druháčke. Proti tréme v škole – pri odpovedi pri tabuli, pri vystúpení z tanečného krúžku alebo hudobnej v ZUŠke. Dnešné deti sa rôzne techniky pre zvládanie trémy a strachu stále v škole nenaučia.
Pozreli ste si video? Páči sa vám táto technika? Aký chvost si vyberiete v neistej chvíli vy? Páv, líška, veverička, mačka, pes…?
Poznáte Ashley Graham? Ak áno, rovno sa inšpirujte z videa – Ashley vám predvedie ako byť sexy v plavkách akéhokoľvek strihu, aj s kilami navyše. Jej bezprostrednosť, radosť, láska k vlastnému telu sú jasné z každého záberu 🙂
Verím, že toto leto sa na kúpalisku, či pláži predáte sebavedomo ako Ashley. Ak by ku vám predsa prichádzali dotieravé neisté myšlienky, spomeňte si vždy na toto video a na tvári vyčarte ten najširší a najspokojnejší úsmev…
Požičiam si slová z videa: „Ashley je ako ľudský kofeín, každý okolo nej raguje na jej pozitívnu energiu.„
Ak ste americkú modelku Ashey Graham zatiaľ nepoználi, pár faktov o nej:
Narodila sa 30. októbra 1987
Prvý krát sa na obálke Vogue objavila v roku 2007, neskôr prišli znova obálky známych časopisov Vogue, Harper’s Bazaar, Glamour, Elle, reklamné kampane pre mnohé značky. Svet konečne uznal krivky ?!?
Ashley nám svojim pôsobením dáva návod: Buďte štastné také aké ste, nenechajte si diktovať, že dokonalé je len štíhle ženské telo. Dôležitá je osobnosť, duša, láska k sebe. Novú definíciu, čo je sexy si uvedomili aj módni návrhári, ktorí ju angažovali vo svojich kampaniach – móda sa robí pre zákazníkov a nie všetci zákazníci majú rovnaké postavy.
Trápia vás medziľudské vzťahy? Zaujala ma inšpirujúca hra Point of view o partnerských vzťahoch z priloženého videa.
Hra obsahuje čosi ako plánik s návodom, kartičky s fotografiami a knihu. Okrem toho pri hre používajú papier a pero.
Na začiatku si hráč sformuluje otázku/oblasť, na ktorú chce hľadať odpoveď: „My relationship with my wife“ – „Môj vzťah s mojomu manželkou“.
Rozloží plánik, otázku položí na vrchu.
Z kôpky kariet vyberie 5, nepozrie si ich zatiaľ. Poukladá ich k jednotlivým otázkam na pláne.
Postupne kartičky obracia, zamyslí sa nad otázkou aj nad obrázkom, či mu nejakým spôsobom pomôžu uvidieť jeho vlastnú situáciu. Pr. Prvá kartička – pštros s nápisom „Excuses“ – „Výhovorky“. Čo vo vzťahu nefunguje? Príliš veľa vyhovoriek…
Takýmto spôsobom hráč získa nové náhľady na situáciu, zamyslí sa aké je jeho miesto v danej situácii a aké je jeho východisko.
Ak chce vedieť aké kroky má podniknúť ďalej, môže si v knižke prečítať nápady pre vybranú kartičku. Pr. Vyhľadá si kartičku pštrosa – Výhovorky – nájde nápady, čo robiť, aby sa sám nevyhováral, alebo ako reagovať na partnerove výhovorky…
Páčila by sa vám taká hra aj v slovenčine? Mne sa veľmi páči aj jej spracovanie. Nie je najlepšie sa učiť veci hrou?
Možno námet na spojenie šikovnej hand-made bacuľky, fotografky a životnej koučky? Haló: Radi by sme čosi podobné dostali aj na slovenské pulty a weby!
Kresba stromu patrí medzi najznámejšie arte terapeutické testy, alebo testy osobnosti. Môžete sa niečo o sebe dozvedieť, pričom otázky si môžete klásť sami, tak ako aj nachádzať odpovede.
Zadanie je jednoduché: Nakreslite nejaký neihličnatý strom.
Niekedy býva toto zadanie rozšírené: Predstavte si nejaký váš obľúbený strom. Kde sa nachádza? Aké je tam počasie, aké ročné obdobie, aká časť dňa? Predstavte si ten strom aj s koreňmi, ktoré mu pomáhajú získavať potrebné živiny zo zeme. Predstavte si, že vy ste ten strom, skúste ho nakresliť, spolu s koreňmi – z čoho získavate energiu, čo ku vám koreňmi prúdi?
A keď strom nakreslíte, tak si môžete všimnúť rôzne veci. Napríklad aký materiál ste zvolili, či ste maľovali farebne, kde na papieri je strom umiestnený, v akom je ročnom odbobí – či má na kmeni alebo konároch nejaké zranenia, či je dobre zakorenený… Skúste sa zamyslieť a otvoriť sebe samému, obrázok vám môže veľmi veľa z toho, čo prežívate zrkadliť.
P.S.: Nie som arte terapeut. Neočakávajte odo mňa polopatistické rady, ako si kresbu vysvetliť. Články, ktoré tu nájdete sú zážitky z arte terapeutických kurzov, ktorých som sa zúčastnila, alebo nakreslené ako cvičenia z knižiek o arte terapii. Ak máte vážnejšie trápenie – vzťahové, rodinné, pracovné – arte terapia môže byť pre vás jednou z ciest, ako z neho von. Môže vám pomôcť uvidieť problém a aj cestu, ako ho vyriešiť. Mali by ste spolupracovať s odborníkom, ktorý vám v prípade potreby poradí.
Mám veľmi rada výtvarné umenie a naozaj ma očarili hlboké zážitky, pochopenie, jasnosť v obrázkoch. Často nevieme slovne, myšlienkami sformulovať, čo nás trápi, vysloviť to nahlas. Obrázok je malý zázrak v tom, že zrazu to všetko v ňom uzrieme. Maľujeme ho nevedomo, myseľ sa otvorí a keď je dielko hotové, rozmýšľame ďalej…
Ak sa chcete dozvedieť viac, napríklad tu je pekný článok: http://ografologii.blogspot.sk/2007/12/test-kresby-stromu.html
Všetkými desiatimi odporúčam knižky českej Arte terapeutky Kamily Ženatej.
Ak si všimnete, majú moje stromy čosi spoločné. Viete čo?
Ani na jednom obrázku nie sú korene. Hoci sa ako strom cítim pevne zakorenená, moje korene sú skryté hlboko v zemi. A ako keby za tými koreňmi je urobená čiara, ktorá ich oddeľuje od sveta kde strom žije, kvitne, dáva plody. Strom hľadí do vody na odraz vo vode. Pri strome je lavička – na rozjímanie – na prezeranie si tých obrázkov…
Obaja s manželom pracujeme z domu. On od doby ako sa poznáme, čo je už cca 15 rokov. Ja som sa na túto cestu pripojila až po materskej a rodičovskej dovolenke.
Mnoho mám si materskú dovolenku užíva, vychutnáva si rolu manželky a matky. No je aj veľa takých, ktoré po narodení dieťaťa nie sú pripravené na to, že starostlivosť o dieťa a chod domácnosti pohltí tak veľa času. Že zrazu o čas na seba, svoje koníčky, kariéru boujeme so svojimi najmilovanejšími.
Dnes mám 41 rokov, som mama 7 ročnej druháčky a chcem pracovať z domu, pretože:
Pretože byť zamestnancom znamená mať 25, maximálne 30 dní dovolenky.
Pretože v súčte majú školopovinné deti 9 týždňov letných prázdnin + 29 dní ostatných prázdnin+ dni štátnych sviatkov.
Nejako tu nesedia počty…
Moja motivácia
Čo prispelo k tomu, že som sa rozhodla pracovať z domu:
Ako každá tvorilka, skúsila som šťastie na sashe. Šila som šatočky pre deti, hračky, deky do kočíkov. Zastavila ma po roku neviditeľná ruka trhu 🙂 Všetko marketingové haló okolo (mať dobré foto, písať dobré texty, písať propagačné články…) + časté choroby našej dcérky, mi dávali málo času na šitie výrobkov. Ak som kupovala zaujímavejšie látky zo zahraničia (ešte nebolo na sk trhu Bubulákovo), tak ceny výrobkov boli nekonkurenčné. Radosť z tvorby sa zmenila na stres. Chcela som si ponechať len radosť, takže už iba sem tam čosi ušijem pre nás, zo záľuby.
Zhruba okolo dvoch-troch rokov mojej dcérky som vytvorila prvý blog Múdra mama. Zbierala som inšpirácie ako sa hrať s deťmi, a tak som sa v článkoch delila o naše verzie aktivít a hier. Naučila som sa používať CMS WordPress – systém na správu webu bez programovania. Skúsila som šité vecičky a hodvábne šaty predávať aj cez tento web – vyvstala znovu otázka ako ho spropagovať. Takže som si začala čítať veľa článkov o copywritingu, marketingu, reklamách.
Prišlo rozhodnutie – nevrátim sa do korporátneho sveta! Hlavný dôvod je rovnováha v rodine. Manžel si vie rozvrhnúť prácu tak že má čas aj na svoje koníčky. Ak by som bola spútaná 25 dňami dovolenky, naháňala sa na piatkové poobené schôdzky ku klientom, naháňala sa do školy, na krúžky, naháňala sa variť, prať, žehliť… tak by som bola ešte väčším uzlom nervov ako dovtedy. Rovnováha vo vzťahu musí byť aj v miere slobody, čo obaja partneri majú. Raz potiahne viac jeden, raz druhý, ale rovnováha musí byť.
Pred narodením dcérky som pracovala ako IT analytik. Nemala som podnikateľské myslenie, vždy som bola zamestnancom – pracovitým, puntičkárskym, dôsledným… a čo z toho? Byť IT analytikom freelancerom znamená mať zakázky u veľkých zákazníkov (podobní alebo presne tí boli zákazníkmi firmy v ktorej som pracovala). Ďakujem, neprosím si. Nevidím v tom zmenu, pracovať doma na tom istom a v takom istom tempe ako predtým.
Môžem byť užitočná pre manželovo podnikanie? Nie celkom. Iba napĺňať weby, skúsiť Google a Facebook reklamy ako junior – zase ďalšie učenie.
Začala som sa zaujímať o affiliate marketng a tak vznikol môj prvý affiliate web Darčekový poradca. Je to prvotina 🙂 Priznajte sa – vidíte ako rodič s odstupom času, kde ste sa dopustili pri výchove chýb? Čo mohlo byť inak? Ja ich vidím na mojom dieťatku – Darčekovom poradcovi – a snažím sa ich napraviť, aby web bol aktuálny, aby sa na ňom lepšie orientovalo… Všetko je vec priorít a času.
Jedného dňa ma napadlo pri sledovaní Nákupných maniačkok na JOJ, že zas a znova sú tam iba štíhle ženy. Že sa im nakupuje ľahko, lebo pre štíhle ženy je v obchodoch veľa druhov všetkého. Ako ale skombinovať veci, ak máte kilá navyše, to vážne neporadí nik? Začala som teda s tvorbou webu Šaty pre moletky. Kde by som chcela prinášať nápady na obliekanie s dostupnými šatami vo väčších veľkostiach všetkým moletkám.
Zhodnotenie
Tento článok nie je konkrétny návod ako vidíte, je skôr o tom, že keď pred sebou máte vidiu, niečo, čo vám dáva zmysel, tak krôčik po krôčiku môžete meniť svoj život. Nastúpila som na cestu, ktorej sa zubami nechtami držím a vidím jej výhody:
Máme v lete ako rodina viac času.
Viem si čas naplánovať lepšie, aby som nebola vystresovaná z krúžkovej logistiky a prázdnin.
Naučila som sa za chodu učiť a hľadať riešenia, na webe nájdete návody a prednášky zdarma na všetky možné témy!
Nevýhodou, ak pracujete z domu je izolovanosť. Musíte sa naučiť stretávať s ľuďmi viac ako keď chodievate do práce. Inak príde ponorka 🙂
Nevýhodou je, že ste na všetko od zháňania práce po účtovanie sám. Musíte hľadať príležitosti, rady, byť veľmi otvorený a zvedavý. Prípadne ak si už na seba dokážete zarobiť, veci ktoré robíte najneradšej môžete posunúť na iných a vytvoriť im tak pracovnú príležitosť.
Samozrejme v tomto článku je moja subjektívna výpoveď. Nič vám nebráni spraviť si podobnú úprimnú sumarizáciu o sebe, svojich pracovných, vzťahových a iných životných túžbach.
Vonkajšie prostredie, vzťahy, práca – čo vás rozrušilo naposledy? Postoj k rôznym situáciám záleží na vašej povahe, životných prioritách, na rodinnom a pracovnom zázemí.
Niektorí z nás žijú vedome – pýtajú sa svojho najvnútornejšieho ja, čo si v danej chvíli želá a dokážu vykročiť tým smerom. Nespreneveria sa vnútornému hlásku v sebe, načúvajú mu, nasledujú ho.
Niekorí z nás reagujú automaticky, cez nánosy názorov našich rodičov, zdedené z generácií starých rodičov:
V našej rodine sa vždy varila guľatá ryža, dlhá ryža je ako šrot pre prasatá.
Keď je vonku 20 stupňov musíš mať sveter a bundu, inak prechladneš!
Zelená a čierna sa k sebe nehodia, daj si hnedé topánky.
Zase máš tú ofinu v očiach!?!
Vplýva na nás aj ostrozrak spoločnosti, snaha zapadnúť do nej, alebo naopak vyniknúť:
Tučko!
To čo máš na sebe navlečené, to je nemoderné!
Cukor a múka sú nezdravé.
Pohárik červeného vína pred spaním je zdravý…
Nájdite si vlastné zvolania, čo vám dvíhajú tlak a hlasivky 🙂 Naschvál som nešla do extrému, pretože nie je mojím cieľom vyvolávať diskusie, neexistuje iné merítko pre naše názory, ako my sami. Najpotrebnejšia zo všetkého na svete je tolerancia, schopnosť ponechať druhej strane priestor na jej názor, bez toho, aby sme sa museli vzdať nášho. Bez bojov, hádiek, bitiek, vojen vypočuť druhého. Obohacovať sa rôznymi pohľadmi na svet.
Možno ste sa už ocitli v situácii, ktorá vás dostala na kolená. Keď ste už „cudzím“ názorom nedokázali podliehať, no zároveň hlások vášho ja už bol slabý a strašne zachrípnutý. Čokoľvek, čo vás stresuje, núti vás zároveň hľadať spôsob, ako tento stres odbúrať. Preto rada čítavam o arte terapii. Mám rada výtvarné umenie, mám rada rôzne tvorivé techniky – ich spojením som sa dostala ku knihám a článkom o arte terapii.
A všetko zaujímavé, čo som si o arte terapii prečítala, pokúsim sa zdieľať článkami v tejto kategórii s tými, čo hľadajú skľudnenie alebo inšpiráciu.
Želanie všetkým hľadajúcim: Nech prevraví vaše ja!
Ako som si robila arte terapeutické cvičenie z knižky Kamily Ženatej Obrázky v pohybu…
Upozornenie
Nie som arte terapeut, a snahou týchto článkov nie je liečiť, nahliadať do cudzieho vnútra, podnietili ma k nim prečítané knižky a chuť zúčastniť sa arte-terapeutického workshopu. Nedokážem hodnotiť niekoho iného, nedokážem na základe mojich obrázkov zaškatuľkovať obrázky niekoho iného + to podstatné: pri arte terapii sa vám nečakane vyplaví kopa pocitov, na workshope je prítomný terapeut, ktorý v prípade potreby vie podať záchrannú ruku, na to má roky skúseností.
Vlci Kamily Ženatej
Vypočujte si príbeh:
Indiálnsky deduško rozprával príbeh vnukovi, ako máme každý v sebe vlka – dobrého a zlého, vlci medzi sebou bojujú. Ten zlý to je všetka nenávisť, zloba, žiarlivosť, smútok, sebaľútosť, sebeckosť, namyslenosť, faloš, ego… A ten dobrý to je láska, láskavosť, radosť, pokoj, vyrovnanosť, štedrosť, nádej, súcit, skromnosť, vernosť… Vnúčik sa po chvíli spýtal: Ktorý vlk ten boj vyhrá? Deduško odpovedal: Ten, ktorého živíš.
V prvom kroku si máte spísať čím všetkým živíte svojho zlého vlka a čím všetkým živíte dobrého vlka. Na zoznamoch pracujte podľa chuti, v poradí ako sa vám páči. Len tak, pre seba, tieto vaše poznámky sú len vaše, nik do nich nenakukne, nikomu ich nemusíte čítať, sú to niekedy veľmi boľavé veci, zahanbujúce veci…
V ďalšom kroku sa môžete pustiť do maľovania vašich vlkov – mali by vzniknúť dva obrázky, obrázok dobrého vlka a obrázok zlého vlka. Poradie si voľte podľa seba, podľa chuti.
Ak si chcete doma vlkov namaľovať, tak si zvyšok článku dočítajte až po maľovaní, možno bude pre vás zaujímavejší, bude lepšie, ak budete pracovať nevedomejšie 🙂
V poslednom kroku nasleduje diskusia nad obrázkami, ak máte s kým 🙂
Moji vlci
Čo si môžete na obrázkoch vlkov (nielen tých mojich, ale aj vašich, ak by ste si ich kreslili) všímať a nád čím porozmýšľať – ono vás to zrejme všetko napadalo a všímali ste si už pri kreslení:
aká je veľkosť vlkov?
ktorého vlka som nakreslil prvého?
aká je farebnosť obrazov, chcel som niektorou farbou vyjadriť niečo konkrétne?
chcel som niektorým tvarom vyjadriť niečo konkrétne?
cítili ste fyzické, či psychické nepohodlie?
je na obrázku pozadie?
zvolili ste farbičky, či farby alebo aj iné materiály?
zvolili ste rovnako veľké papiere pre oba obrázky?
Otázok sa iste nájde viac. To je vhľad, však? O všetkom, čo ste prežívali počas maľovania si môžete znovu spraviť zápisky do svojho zápisníčka.
Čo by som vám povedala o maľovaní mojich vlkov
nakreslila som ich spontánne, dcérka chcela maľovať a tak sme nachystali anilínky, občas si maľujeme spolu, kým ona kreslila zajačika a koníka, tak ja vlkov, o ktorých som predým čítala
chcela som kresliť rýchlo, lebo už som si toho prečítala toľko, takže tie ťahy štetca boli netrpezlivé
anilínky potvory boli trochu špinavé, občas som nevedela uhádnuť, so ktorej farby práve namáčam štetec
podarilo sa mi oprskať papier pri čistení štetca a vzala som si druhý, čistý, nechcela som na ňom kvapky modrej farby
prvý bol nakreslený zlý vlk (ten čo je aj prvý v tomto žurnále)
je noc, vyšiel z tmavého lesa, nebo je zatiahnuté, hviezdy nevidno, ale mesiac osvetľuje lúku – je pekná jasnozelená na obrázku
nie je útočný, ale je zúrivý (?) – tú zúrivosť, či nervozitu mala vyjadriť červená farba
je skôr veľmi unavený a neviem, či tá červená vlastne nie je krv, že je poranený?
je sivý, lebo je šedivý, je to starý vlk
hľadí priamo z obrazu, stojí, nehýbe sa (a toto ma napadlo teraz: panebože dokedy tam chce stáť a nič neurbiť?!?)
druhý bol nakreslený dobrý vlk
je na rovnako veľkom papieri a je približne rovnako veľký
ak by som obrázky ukladala vedľa seba – zlý je vľavo, dobrý vpravo – tak akoby sa tie obrázky na seba dívajú, keď som si čítala Ženatej knižku – tak ma pri príbehu napadol hneď takýto spoločný obrázok s dvoma vlkmi vedľa seba, kým som nedočítala do konca a nevedela, že sa majú maľovať dva, dokonca mi bleslo mysľou, že ten dobrý pes možno spí – alebo aspoň ležal v predstave)
na nebi je zore (ako na Monetových obrazoch by som chcela), svitá krásny deň
lúka je rovnako jasnozelená ako tá zlého psa osvietená od mesiaca (pri maľovaní som zaváhala, či to tak chcem, tú istú farbu)
tento pes mlčí, akoby mal zatisnuté pery (ten zlý mal mať vycerené zuby a pootvorené ústa, ale takého neviem namaľovať)
tento pes je tiež nehybný, skrátka sa tam vyskytol a je tam, dokonca ani neviem, či na niečo čaká
ten pes si uvedomuje, že je dobrý
ten pes je ešte taký mladý (všimla som si, že píšem o psovi, nie vlkovi, ale nechám to tak – keď pes, tak pes)
keď píšem, rozbolel ma žalúdok, dosť ukrutne
vyrušovalo ma, že jeho lúka je čisto zelená – dokreslila som na ňu vlčie maky – ako len krásne lúky vedia byť, keď na nich veje vánok a kolíše maky
a potom som si uvedomila, že červená u zlého vlka znamenala nervozitu – zatiaľ tomu nerozumiem, prečo som tú nervozitu na lúke potrebovala ako ukľudňujúci prvok pre dobrého psa 🙂
Vrrrrr, haf-haf. Tak som vám toho veľa nevysvetlila. Či áno? 🙂
Mne sa zdá, že som povedala až priveľa, až váham, či smiem.
A čo vy – predstavili ste si, svojich vlkov alebo aj načrtli? Alebo ste aspoň chceli? Aj ste ich dnes nakŕmili?
Všetko treba po zažití spracovať 🙂
Na zaver som si dnes večer všimla, že moji vlci spĺňajú psiu chvostovú mluvu, čo ma dosť pobavilo. Automaticky som zlému vlkovi nakreslila chvost stiahnutý dozadu a dobrý vlk, má chvost vztýčený a kyvká ním 🙂
Arte terapia je čosi ako čítať alebo písať básne – tiež ich nemá každý rád a nepotrebuje ich a nevyhľadáva ich. Ale nájdu sa aj takí, čo vám recitujú celé knihy spamäti.
Niekedy, keď pozerám jojkárske Nákupné maniačky – myslím, že tú reláciu pozná každá žena so záujmom o módu – zamýšľam sa, či si môžu aj plnoštíhle ženy obliecť overal. Zväčša je to jednofarebná vec, veľmi záleží na strihu, aby dobre padol, nikde sa nezarezával, nikde neovísal, najviac problémová partia sú asi stehná – aby neboli nohavice obtiahnuté. A ako ladiť doplnky, ako sa necítiť v overale takmer ako nahá? Druhá vec, ktorá ma vždy pri overaloch napadá je ich praktickosť – keď treba, kde i kráľovné chodia pešo, tak celý overal treba povyzliekať…
Návod, ako overal nosiť s gráciou aj ak ste moletka? Zase pár vtipných obrázkov Hildy – známa séria v jej červenom pyžame:
Všimnite si ako rozumne je riešený overal – žiadne vyzliekanie na toalete 🙂
Existuje najmenej 30 obrázkov Hildy a jej „red jumpsuit“ – skúste si ju vyhľadať v googli a zabaviť sa, naštudovať mimiku 🙂
Overal je vec, ktorú si treba veľmi dobre rozmyslieť a vyskúšať.
Predsa len som nakukla do našich eshopov, či sú v ponuke overaly aj pre plnoštíhle ženy. Veruže sú! Elegantné overaly väčšinou v číslach do 48 a bavlnené džerzejové overaly aj vo väčších číslach. Ja myslím, že majúc ten červený na sebe, zvládli by sme každá zahrať Hildu, čo vy na to?
Kolekcie nižšie sú klikateľné – pokiaľ sa obrázky zobrazujú, vecičky majú v obchode, overte si, či ešte majú vaše číslo. Pokiaľ už sa vecičky na obrázku nezobrazujú, už nie sú v ponuke.
Elegantný červený overal v plus size veľkosti – jarný outfit pre moletky do práce alebo aj na menšiu slávnostnú udalosť. Dojem dámy spraví pekný predĺžený blejzer, lodičky a klobúk.
Letné overaly pre moletky z príjemných materiálov – kliknite na obrázky a overte si materiálové zloženie v obchode, či vám plne vyhovuje. Ak sa veľmi v lete potíte, voľte radšej svetlé alebo tmavé farby, na ktorých nevidno škvrny pod pazuchami, na chrbte – nie som si istá, či kaki overal potenie bez viditeľných mokrých škvŕn vydrží.
Všetko záleží len a len na tvojej náture a na tom, ako samu seba vnímaš!
Poznáš fiktívnu bacuľku Hildu od Duane Bryers?
Ako na teba vplývajú Hildine obrázky, môže si takáto plnoštíhla žena dovoliť bikiny?
Je roztomilá, máš dojem, že by ju i chlapi na pláži (a nielen na pláži) obletovali? Je to jej postavou alebo povahou?
Je sebavedomá, rieši podľa teba svoje telo?
V mojej mysli autor, keď kreslil Hildu, videl Marilyn Monroe – mám pocit, že naivitu a roztomilosť i akúsi nemotornosť, ktorá jej „úplnou náhodou“ rozvial povestné biele šaty nad vetraním nepredstiera. Je stelesnením ženy, ktorá je rozmaznávaná, ale vôbec nie je závislá na druhých, na ich komplimentoch, raduje sa z maličkostí ako veľké decko.
V každej chvíli vás obdarí širokánskym úsmevom a nákazlivým smiechom.
A toto by mala byť podstata každej bacuľky, ktorou zvíťazí nad pohľadmi zvedavcov – milovať svoje telo, milovať samú seba a šíriť pozitívnu energiu a radosť cez všeobímajúci úsmev.
Ak sa ošívaš a skrývaš v dlhých čiernych habitoch, tak ťa tak tvoje okolie aj vníma – aha tá sa hanbí, asi má za čo.
Ak sa obklopíš láskavými maličkosťami a na pláži z chichotaním fúkaš bubliny do vetra pre deti alebo tvojho psíka, tvoj smiech a detská radosť sú nákazlivé pre všetkých.
